Navigácia

Výber jazyka

  • Slovensky
  • English
  • Magyar

Obsah

História obce

  Z doteraz známych  písomných prameňov sa obec prvý raz spomína v roku 1266.Uvádza sa ako terra Pauli .Originál tejto listiny sa nachádza v Krajinskom archíve v Budapešti.Obec často menila svoje názvy.Z roku 1282 je známy názov terra Pauuldi , začiatkom 14. storočia  v roku 1307 stretávame sa s menom Paldy a ich vlastníkom grófom Kenézom.V roku 1939 patrila obec do majetku Kenézových synov Filipa a Petra. Pomenovanie obce Pauli  nachádzame aj v súpise pápežských  desiatkov. 1773 bola obec známa pod menom  Pald, Paldj ,Paldy ,Paldi, 1808 Páld, Páldy, 1927-1948Páld , 1948  Pavlice.

  V roku 1553 sa spomínajú v obci Páldy tri veľké domy,ktoré s okolitými pozemkami boli majetkom trnavských klaristiek .Ženskému rádu sv.Kláry patrili Pavlice ako poddanská dedina.Od l6 storočia teda obec patrila klaristkám .V roku 1803 patrili Pavlice Viktórii Folliot de Crenville a od roku 1805 šintavskému panstvu Esterházyovcov. Od roku 1817 Esterházyovskému  panstvu v Bernolákove .Po zrušení rehole získali v Pavliciach  majetky aj nemeckí prisťahovalci. Prevahu v obci však mali Slováci.

História

  Prvá písomná zmienka o obci Pavlice je rok 1266.Z historie obce:Človek sa tu osídlil pravdepodobne v eneolite.Obec často menila zemepánov.Milenárna župná nonografia uvádza prvú písomnú zmienku s názvom Paulj z roku 1282.Podľa tejto púublikácie sa na začiatku 14.storočia stretávame s menom Paldy a ich vlastníkom grófom Kenézom.V roku 1339  patrila obec do majetku Kenézových synov Filipa a Petra.Pomenovania obce Pauli nachádzame aj v súpise  pápežských desiatkov.V roku 1352 kráľ Ľudovít I.daroval obec rodine Jána Bessenyo.V roku 1553 sa v zoznamoch spomínajú v obci Páldy tri veľké domy,ktoré s okolitými pozemkami  boli majetkom trnavských klarisiek.Ženskému rádu sv.Kláry patrili Pavlice ako poddanská dedina.Od 16 storočia obec patrila klariskám.Bola pričlenená k panstvu Boleráz.V roku 1720 mala obec 19 daňovníkov.Po zrušení tohto rádu panovníkom Jozefom II bol Paulj  od roku 1787 majetkom náboženskej základiny spravovanej komorou.V roku 1803 patril Paulj  Viktórii Folliot de Crenville a od roku 1805 šintavskému panstvu Eszterházyovcom.Po zrušení rehole majetky v obci získali aj nemeckí prisťahovalci /Etzer,Schmidt a ďalší.Dolná časť Hlavnej ulice bola volaná švábskou.Prevahu  v obci však mali Slováci.Pavlice zasiahla aj viedenská arbitráž.Obec  Pavlice sa dostala do hraničného pásma.Československo muselo odstúpiť hortyovskému Maďarsku tú časť  slovenského územia,na ktorej bolo podľa sčítania  obyvateľstva v roku 1910 aspoň 50 % obyvateľstva maďarskej národnosti.

  Obyvatelia v obci boli Slováci.Ba aj v rokoch silnejúcej maďarizácii podporovali vo voľbách v duchu Slovenských ľudových novín slovenských kresťanov.

Kľúčové udalosti v jej histórii

  Druhá svetová vojna:Do slovenskej armády narukovali občania Pavlíc.Niektorí vykonávali  opevňovacie práce v Taliansku a domov sa vrátili až po skončení vojny v auguste 1945 Dva týždne po vypuknutí Slovenského národného povstania  prišli do obce Nemci.Ubytovali sa v škole a v súkromí.V novembri 1944 štyridsať chlapov muselo odísť do Horných Orešian kopať zákopy V decembri 1945 sa kopali zákopy i v Pavliciach.V obci boli aj maďarský delostrelci  ako aj spojenci fašistických nemcov.Na hlavnej ulici bola vybudovaná protitanková barikáda.Ráno 1.apríla 1945 prišla do Pavlíc hliadka ruských kozákov.Nemci už v obci neboli,ale vrátili sa na piatich tankoch  a v streľbe zahynul l obyvateľ  Pavlíc.

 

  Pavlice patrili do Bratislavskej župy,neskôr do Bratislavského kraja,okresu Trnava.Obecné zastupiteľstvo prejednali 11.1.1923 vrchnostenský prípis,podľa ktorého mali byť  Pavlice pridelené do Galantského okresu .Obec sa bránila,lebo leží len 2 km od Voderád ,tam má notárska,poštový a farský úrad.Vytvorili štvorčlennú deputáciu,ktorá mala pripraviť memorandum .Protest nepomohol  a Pavlice  oli od roku 1923 súčasťou galantského okresu a notariátu Pusta Fedýmeš.Dňa 8.decembra 1937 14 občanov predložili obecnému zastupiteľstvu požiadavku na opätovné pripojenie obce do okresu Trnava.Do roku 1950 patrila obec pod Obvodný úrad MNV v Pustých Úľanoch .V tomto roku  si obec vytvorila samostatný Miestny národný výbor v Pavliciach,ale ďalej patrila do okresu Senec.Od roku 1960 patrila Obec  Pavlice opäť do okresu Trnava v Zápakdoslovenskom kraji.Od 1.januára 1974 v súvislosti s vytvorením strediskovej obce Voderady sa spojili Miestne národné výbory Voderady,Pavlice,Slovenská Nová Ves,s názvom Miestny národný výbor Voderady.Obec Pavlice bola m.č.Obce Voderady.Dňom 1.1.1991 sa konštituoval Obecný úrad v Pavliciach.

Ľudové zvyky, tradície obce

  V obci sa zachovávajú zvyky:fašiangy v súčasnej dobe zamerané na fašiangové plesy a zábavy v tomto období niektoré domácnosti  v rámci predveľkonočného pôstu varia a pečú jedlá špecifické pre toto obdobie napríklad jedlo  „kalkýš“,veľkonočná šibačka a oblievačka,stavanie mája, hodové slávnosti.Z novších zvykov  sú to novoročné prípitky a ohňostroj. V obci sa zachovávajú kroje Trnavského regionu.Tieto si obliekajú deti a mládež  pri rôznych spoločenských a cirkevných udalostiach.

Z histórie kostola

Kostol  s.Mikuláša je renesančno-barokový z roku 1643.Pôvodný objekt bol starší.Kostol dala zrenovovať do renesačnej podoby predstavená kláštora klarisiek v Trnave Klára Szent Királyi.V druhej polovici 18.storočia bol upravený.Posledné väčšie opravy vykonali v roku 1925,1980,1999.